1. Kapitola - Anjel

26. ledna 2011 v 19:05 | SBaby |  Poviedka: Tvoj anjel strážny
:D kapitolka

1.Kapitola Tvoj anjel strážny- anjel

Zobudil so sa ako zo zlého sna,- s takého hrozného že si to človek musí prežiť aby to pochopil- v nemocnici a prvé čo som si všimol bola anjelská tvár za sklom ale nevidel som ju dobre pretože tam bola žalúzia pretočená tak, aby do tejto zatuchnutej nemocničnej izby vošlo aspoň trochu svetla. Započul som trochu s rozhovoru anjela s doktorom.
,,Pán doktor, bude v poriadku?" pýtal sa anjel ustarostene
,,Nebojte sa slečna, bude v najlepšom poriadku- ale má v sebe toľko analgetík, že sa teraz musí cítiť, ako nafetovaný" pri poslednej poznámke sa doktor zasmial, a mal pravdu- som vážne ako sfetovaný.
Doktor odišiel a anjel sa na mňa pozeral cez sklo.

Anjel mi zmizol s dohľadu a otvorili sa dvere. Ozval sa ku mne- ako inak- anjelským hlasom.

,,Hiroto si v poriadku? Počuješ ma?" - hlas mal ako roztápajúci sa med.

,,Anjel" povedal som zblbnutý s liekov.

,,Doktor mal pravdu- si vážne ako nafetovaný- radšej už idem" povedal anjel postavil sa a odišiel.

Bolesti som nemal ale cítil som sa ako nalepený v nočnej more.

Do izby prišla sestrička a dala mi nejakú infúziu po ktorej som okamžite zaspal.....
--------------------------------------------------------------------
O týždeň: Zazvonila tá hrozná vec ktorá sa volá budík.

,,Do frasa prídem neskoro!" -je 7:50 a ja som ešte v pyžame

Bývam vo vile, vo štvrti kde bývajú prominenti. Aby nie keď môj otec vlastní toľko továrni a závodov na spracúvanie dreva že sa to nedá spočítať.

Na raňajky som sa veľmi nenajedol dal som si len musli tyčinku a mlieko- neobťažoval som sa zobrať si pohár.

Ako idiot som na zastávku dobehol akoby ma prešiel parný valec. Mal som na sebe rifle- asi som ich už na sebe mal- tričko- dokrčené- a tašku....to ani neviem ako vyzerá a je mi to jedno. ,,Dúfam že ma ten náš milovaný triedny nezdrbe ako minule" hovoril som si v duchu. Minule to bolo hrozné.

Domov som sa s nemocnice dovalil pred týždňom aj niekoľkými dňami. Do školy som- samozrejme- zaspal a tak som sa do triedy dovalil ako veľká voda. Celý trápne udychčaný som rozdrapil dvere- v zápale mi spadla taška na zem- a zvrieskol som: ,,KONEČNE!" a spadol som na zadok.

Každý s toho mal náramnú zábavu len učiteľa išlo rozdrapiť.
   Konečne sa dostavil autobus a ja sa môžem v pokoji odviesť do školy. Aj by som išiel pešibusom ale je veľa hodín.

Ja nie som ten rozmaznaný chlapček s prominentnej časti mesta ako si o mne myslia ľudia- teda ľudia v škole.

Ja nemám veľa priateľov ale môj otec ich má že by s nimi mohol zaplniť baseballoví trávnik a ja tak by to bolo málo. No k priateľom patria aj nepriatelia.

Presnejšie jeden nepriateľ- Nero. Ocov brat je riadna hyena to vám poviem. Nedá si pokoj a chce môjho otca zruinovať. Samozrejme nemá rád ani mňa- keby som sa nebol narodil a môj otec by zomrel, tak by všetko dostal Nero pretože mamu nemám.

Konečne som pri škole. ,,Musím to stihnúť" hovoril som si v duchu kým som utekal.

Do triedy som dorazil- zas a znova trápne udychčaný- pred učiteľom a to je dobre.

Všetky pohľady sa otočili na mňa a potom zasa v tried šumela vrava.
Poobzeral som sa po triede a vtom, som ju zbadal......
Vlasy mala blond farby, dokonalú postavu a fakt vyzerala ako anjel- k tomu spala na lavici.
,,Anjel" zvrieskol som na celú triedu a ľudia okolo mňa si mysleli že som zošalel. Ona sa zobudila- nechápala prečo na ňu všetci pozerajú -a pozrela sa mojim smerom.
Vyvalila na mňa oči a vyšlo s nej len ,,preboha!" a zdrhla s triedy.

Ja- celý červený -som utekal za ňou. Keď so ale dobehol na chodbu nebola tam. Obzeral som sa okolo seba ale zbadal som len učiteľa ako ide do triedy a v tvári ma mierne šibnutý výraz.

V triede: ,,Mame tu novú žiačku, tak dúfam, že sa k nej budete správať slušne..." a spustil nekonečne dlhý monológ s ktorého sa mi až krútila hlava, tak som sa pozrel iným smerom než je náš milovaný učiteľ. Nevšimol som si kedy sa anjel vrátil do triedy ale zrazu tam bola.

Vytrhol som zo zošita papier a napísal som: ,,Anjel si to ty alebo sa mi to len sníva?" pokrčil som papier a hodil som jej ho. Dopadol pred ňu rovno na stôl.

Roztvorila ho a pozrela sa doň. Usmiala sa ale neodpísala mi.
Učiteľov monológ sa skončil a to už aj zazvonilo. Zdvihla sa že pôjde preč ale ja som ju chytil za ruku.

,,Povieš mi aspoň tvoje meno..." neznelo to ako otázka.

,,Volaj ma anjel pretože v tejto chvíli nie som pre teba nič iné" jej hlas znel ako tisíc zvonkohier.

Otočila sa a ja ako obarený som stál na mieste a díval som sa ako mizne medzi ostatnými deckami ktoré išli na chodbu.

,,Anjelik..." hovoril som si v duchu.
Čo tím myslela že v tejto chvíli pre mňa nie je nič iné to neviem, ale viem to že som našiel svojho anjelika....



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama