1. kapitola-Poriadna diera

24. ledna 2011 v 13:04 | SBaby |  Poviedka: Sarah vlčie dievča a záhada vlčieho mesiaca
Takže vám tu hneď vkladám aj prvú kapitolu. Dúfam že sa vám bude lúbiť. SBaby.

Predslov
Presťahovať sa nebol dobrý ani zlý nápad...všetká moja snaha vyhnúť sa tomu čo je môj osud, vyšla na zmar. Myslela som si že to bude inak ale mýlila som sa. Teraz miesto toho aby som behala na dvoch bežím po štyroch čo mi už nerobí problémy. Do kožuchu a do láb sa mi zadiera hlina a kamienky. Nikdy by som nebola povedala že budem mať podobu zvieraťa a že budem zachraňovať iný svet.....

1.Poriadna diera

Sťahovácke auto bolo plné že išlo prasknúť vecami s nášho, teraz už bývalého domu. Po ťažkom presviedčaní motor sťahováckeho auta vodiča ktorý tlačil pedál ako šialený poslúchol a auto sa pohlo. Opierala som sa o bránku domu a pozerala som sa za ním. Bola som celkom rada že sa sťahujeme ale bude to tam poriadna diera. V súkromnej škole pre nadané deti som sa držala priemeru. V škole na druhom konci sveta určite zapadnem lepšie. Neviem prečo ale keď som videla ten dom do ktorého sa sťahujeme na obrázku niečo ma k nemu priťahovalo. Neviem prečo...možno pre radosť s nového bývania alebo pre strach čo prinesie starý dom trinásťročnému dievčaťu. Podľa mňa zo strachu...ale pre niečo iné. Pre to čo bude v novej škole. S toho som mala naozaj strach. V zapadákove budem to nové dievča v meste - alebo skôr vo veľkej dedine - kuriozita medzi kuriozitami ktorých je tam málo.
,,Sarah pohni si lebo ťa tu necháme" kričala na mňa mama cez hučiaci motor nášho starého auta.
,,Jasné už idem" povedala som si v duchu a tiahla som sa pomali - ako smrad - k autu.
Mama mi otvorila dvere a ja som nastúpila. Otec sa na ceste otočil o 180 stupňov a povedal, ,,zapnite si pási" zjavne bol nadšený so sťahovania.

Asi po pol hodine cesty mama zalovila v kabelke a niečo vytiahla.
,,chytaj" povedala a hodila niečo za seba.
Ja som to rozvalená na sedadle vzadu chytila jednou rukou a zdvihla do výšky hlavy. Pousmiala som sa.
,,Vďaka" povedala som a zavesila si nové kľúče od domu dozadu za karabínu na rifle. Mama sa otočila a pozrela na mňa pohľadom typu musím ju rozveseliť: ,,Noták trochu života do toho umierania" povedala a usmiala sa od ucha k uchu.
"Jasne.." povedala som a vzdychla som si.
,,Sarah hlavu hore. Čaká nás nový život" otec s toho bol až veľmi nadšený. Nemyslím že tam budeme za hodinu tak som zavrela oči a pokúšala som sa zaspať. Úspešne.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama