1. Kapitola - Tabuľa času

26. ledna 2011 v 19:03 | SBaby |  Poviedka: Lizzy a tabuľa času
1.Kapitolka

Lizzi a Tabuľa času
Štátne múzeum v meste Wellington bolo zo začiatku pre Lizzi Sproutovú 13-ročnú bádateľku nezaujímavé. Ešte keď jej otec žil vravievala mu: ,,keby som ja bola riaditeľkou ako ty ocko všetky veci zo skladu by ľudia mohli vidieť na vlastné oči". V sklade bolo omnoho viac zaujímavých vecí ako tam kde mala prístup verejnosť - nie že by do múzea chodilo bohvieako veľa ľudí.

Keď nemal otec na Lizzi čas tak si ,,požičala" kľúče od skladu a skúmala nové veci ktoré doviezli. Vyzeralo
to tam veľmi nepekne. Všade bola pavučina kde-tu prebehla nejaká malá myš ale krásne zlaté tabuľky, rôzne truhlice či ešte nerozbalené balíky to Lizzi nehorázne lákalo. Väčšinu času keď bola Lizzi s otcom v práci strávila práve tu..........................................
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
   
Lizzi ako zvyčajne v sobotu sedela pri hrobke faraóna Setiho 1.
a čítala knihu. Po tragickej smrti jej otca to tu prebral jej dedo. Práve okolo nej presvišťal dav vrieskajúcich detí a môj dedo za nimi behal celý upotený a držal nejaké papiere v ruke.

,,Lizzi zlatko...hah...prosím ťa...hah...prevezmi zásielku...hah" povedal, nervózne sa zasmial a utekal za deťmi- ja som mu hovorila nech si najme sprievodcu. Pozrela som na papiere ktoré mi strčil do ruky. Boli trochu dokrčené ale dalo sa z nich vyčítať že ide o zásielku so ,,Tabuľou času". Otrávene som sa postavila a namierila som si to k hlavnému vchodu. Z diaľky bolo ešte detský smiech a zvuk rozbíjajúceho sa porcelánu. Prevrátila som oči a pozrela pred seba. Nejaký chlapík pred sebou tlačil na vozíku obrovskú škatuľu. Usúdila som že to nie je práve ten najľahší náklad. Za ním sa vyškieral ďalší chlap s tvrdou doskou v ruke.
,,Slečna preberiete zásielku?" opýtal sa hlasom ktorý by sa hodil skôr ku nejakému úchilovi ako ku kuriérovi.
,,A-ano"
nič iné som s toho šoku nedokázala vypotiť a vytrhla som mu papiere z ruky. Podpísala som sa dole na bodky a podala mu papiere späť.
,,Kde je sklad?!" opýtal sa chlapík s balíkom ktorý už mal slzy na kraji.
,,Na konci chodby a doľava - tam sú..." nestihla som dohovoriť a už sa terigal z vozíkom cez halu. Otočila som pohľad od miznúceho chlapíka a pozrela na kuriéra...ale kuriéra nikde. Prešla cez halu do skladu. Chlapík tam ešte bol a vykladal balík.
,,Pomôžem vám?" opýtala som sa zdvorilo. Odignoroval ma ale to mi nevadilo keďže s funením odišiel zo skladu.
Až teraz Lizzi docvaklo. ,,Veď sklad bol zamknutý ako sa dostal dnu?"
Až sa mi vlasy postavili dupkom keď som zrazu za chrbtom počula dedov hlas.
,,Už to doviezli?" opýtal sa dedo a prešiel okolo mňa ku balíku.
,,Dedo čo je to?" čudovala som sa lebo trhal kartón ako zmyslov zbavený. Keď dotrhal odpovedal na otázku.
,,Toto drahá Lizzi je najväčší poklad aký kedy toto múzeum vlastnilo. Nazýva sa tabuľa času. Staré národy verili že ten ktorý ňou prejde sa dostane na vopred určené miesto pretočením niekoľkých kameňov dole na tabuli" . Keď hovoril vzrušene mával rukami pred tabuľou času a som ju z úžasom sledovala. Bola obrovská, celá zo zlata, dole na nej boli pripevnené menšie kamene a nad nimi boli vtesané rôzne znaky - pravdepodobne staroveké písmo.

Zrazu bolo počuť strašný rachot. ,,Tí malí diabli" zalomil rukami dedo a utekal preč zo skladu. A už som zostala iba a tabuľa................................................
Pokračovanie nabudúce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 denisa-bartosova denisa-bartosova | Web | 26. ledna 2011 v 19:05 | Reagovat

Mmm.. hezký.. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama