4. kapitolka

31. ledna 2011 v 17:21 | SBaby |  Poviedka: Sarah vlčie dievča a záhada vlčieho mesiaca
užite si ju


4.Oslávenkyňa

Ráno ma zobudilo nejaké trieskanie dole. Vyskočila som na rovné nohy dala si župan a utekala dole. Skoro som zletela zo schodov keď rodičia zborovo zakričali ,,VŠETKO NAJLEPŠIE OSLÁVENKYŇA!".
"preboha človeka nenechajú ani poriadne vyspať" povedala som nechtiac nahlas.
,,Noták Sarah veď máš 14! Musíme to osláviť" moja mama to až príliš prežíva.
"jasne" povedala som len tak do vzduchu. Mama ma chytila okolo pliec a vliekla ma do kuchyne. Posadila - no skôr hodila - ma na stoličku. Nikdy som nebola na takéto oslavy a oni to vedia. Neviem prečo nemôžu jednoducho povedať ,,všetko naj" a dosť. Nie kdeže oni mi musia urobiť nervy hneď zavčas rána.
,,Mami, oci. Dajte mi aspoň dospať, tak nech vás chití hysterický záchvat. Ale prosím..." povedala som a zložila som si hlavu na ruky. Predo mňa sa zrazu postavilo viac ako 10 tanierov neviem ani čo v nich bolo. Pozrela som na rodičov nechápavým pohľadom. Oni sa len usmievali od ucha k uchu. Vstala som od stola a prišla ku schodisku. Dala som nohu na schod že si pôjdem naspäť ľahnúť keď som začula niečo s rozhovoru mojich rodičov: "musíme jej to povedať" povedal otec a počula som ako nervózne pochoduje po kuchyni. "Prosím ťa chceš ju ešte viac rozčúliť? Veď nevidíš že sa jej správanie ..."-neviem čoho lebo to povedala extrémne ticho - a to je divné lebo moja mama nikdy nehovorí potichu- "začína prejavovať?!". Divný rozhovor a ešte divnejšie chovanie mojich rodičov mam vyviedlo z mieri natoľko že hore som šla ako múmia. Odkedy sme sa presťahovali do toho zapadákova je všetko divné. Tí ľudia v tých potravinách a tie reči čo som tam počula. Moji rodičia a ďalšie reči ktorým som nerozumela. Tie reči o vlčom mesiaci a moji rodičia mi nedali spať.

V noci bola búrka, mesiac bol veľmi jasný. Sadla som si na parapetnú dosku a premýšľala som o tých veciach. Do frasa nemám rada také situácie. Zajtra idem do školy a ja mám pocit že ma porazí. Aký tam budú učitelia, žiaci...a hlavne - nájdem si kamarátov? Rozhodla som sa o tom nepremýšľať a išla si radšej ľahnúť. Keby mama vedela že ešte nespím a je polnoc zahlušila by ma. Zakryla som sa paplónom od hlavy po päty pretože nebolo práve teplo. Bola som unavená ale nechcela som si to pripustiť. Na nočnom stolíku som mala položenú moju najobľúbenejšiu knižku Mačacie dievča od Thomasa Brezinu a už mi ostávalo len zopár riadkov na poslednej strane. Vedela som ju skoro naspamäť čomu nasvedčovalo aj to že už mala úplne poničenú väzbu. Otvorila som knihu na poslednej strane. Dúfam že ma to privedie na iné myšlienky.
"Mačacia Katie", povedal Ming a vybuchol do toho svojho budhovského smiechu.
Taxikár znova zatrúbil. Tentoraz už netrpezlivejšie.
Katie sa rozbehla k dverám.
"Majte sa zatiaľ!" zavolala bez toho, aby sa ešte raz otočila.
"Aj ty Katie" počula za sebou Mingov hlas.
"Maj sa Katie. Maj sa, mačacia Katie!"
Keď som zaklapla a položila knihu na nočný stolík tak sa jej poškodená väzba úplne rozpadla. Zavrela som oči a dúfala že zaspím rýchlo.

    
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *SBaby_Admin* *SBaby_Admin* | Web | 31. ledna 2011 v 17:41 | Reagovat

Poznámka: Kapitoli sú strašne krátke ja viem :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama